Spoločnosť a názory

Európa, ako jeden z najvýznamnejších ekonomických a politických celkov sveta, sa v posledných rokoch ocitla v období značných výziev. Roky po finančnej kríze, ktorá prepukla v roku 2008, sa kontinent zotavoval pomaly, no stabilne. Avšak nedávne udalosti, ako Brexit, migračná kríza a vojna na Ukrajine, opätovne ovplyvnili celú európsku ekonomiku.

Rozhodnutie Spojeného kráľovstva opustiť Európsku úniu, mal hlboký vplyv na ekonomické vzťahy. Odstrihnutie Británie od jednotného trhu prinieslo neistoty v obchode, voľnom pohybe osôb a kapitálu, čo zasiahlo nielen britské, ale aj európske firmy. Mnoho krajín, vrátane Slovenska, ktoré malo pevné obchodné a investičné väzby s Veľkou Britániou, muselo čeliť novým ekonomickým a logistickým problémom.

Nasledovala migračná kríza, ktorá vrhla tieň na vnútornú súdržnosť EÚ. Migračné prúdy, predovšetkým zo Sýrie a iných vojnových oblastí, vytvorili tlak na verejné zdroje, infraštruktúru a sociálne systémy v niektorých krajinách, čo vyvolalo napätie a polarizáciu medzi členskými štátmi EÚ. Napriek snahe o koordináciu riešenia tejto krízy, ekonomické rozdiely medzi členskými štátmi, najmä medzi severom a juhom, sa ešte viac prehĺbili.

A napokon, vojna na Ukrajine spôsobila ďalší šok pre európsku ekonomiku. Okrem humanitárnej krízy a obrovského počtu utečencov prichádzajúcich do susedných krajín, narušila aj energetickú stabilitu kontinentu. Európa, ktorá dlhé roky závisela na ruských dodávkach zemného plynu a ropy, sa musela okamžite prispôsobiť novej realite. Ceny energií vystrelili nahor, čo zasiahlo nielen domácnosti, ale aj priemysel.

Slovensko, malá krajina s otvorenou ekonomikou, je silno prepojené s ostatnými európskymi štátmi. Hoci sme súčasťou jednotného trhu a eurozóny, naša ekonomika je výrazne závislá od exportu do zahraničia, najmä do Nemecka, Česka a ďalších krajín západnej Európy. Automobilový priemysel, ktorý tvorí významnú časť nášho hospodárstva, závisí na dovoze komponentov a exporte finálnych produktov.

Táto závislosť však predstavuje riziko, najmä v čase globálnych kríz. Keď dôjde k narušeniu dodávateľských reťazcov, ako to bolo počas pandémie COVID-19, slovenská ekonomika sa ocitne v zraniteľnej pozícii. Preto sa čoraz viac diskutuje o nutnosti diverzifikácie ekonomiky, posilnení inovácií a zvýšení odolnosti voči externým šokom.

Okrem toho, Slovensko čelí aj dlhodobým problémom v oblasti verejných financií a korupcie. Verejný sektor je často závislý na európskych fondoch, ktoré tvoria významný podiel na rozvoji infraštruktúry a verejných služieb. Z tohto dôvodu sú eurofondy pre Slovensko kľúčové, a ich možná strata by mohla mať devastujúci dopad na celý štát.

Nedávne správy naznačujú, že Európska komisia pripravuje rozhodnutie o spustení konania, ktoré by mohlo obmedziť financovanie Slovenska pomocou eurofondov. Podľa zdrojov blízkych Komisii je tento proces v počiatočných fázach, a rozhodujúci bude súhlas predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej. Toto rozhodnutie je spojené so zrušením špeciálnej prokuratúry na Slovensku, čo je považované za krok proti právnemu štátu a boju proti korupcii.

Špeciálna prokuratúra, ktorá zodpovedala za riešenie korupčných káuz, bola jednou z podmienok prerozdelenia finančných prostriedkov EÚ pre Slovensko. Zrušenie tejto inštitúcie preto vyvolalo obavy v Bruseli, kde panuje názor, že Slovensko porušuje svoje záväzky. Z tohto dôvodu Komisia zvažuje obmedzenie alebo úplné pozastavenie financovania zo strany EÚ, čo by pre našu krajinu mohlo znamenať značné problémy.

Aj keď kroky Európskej komisie môžu byť vnímané ako snaha o ochranu právneho štátu a zamedzenie korupcie, v prípade Slovenska sa tento proces môže ukázať ako prehnane prísny. Predsedníčka von der Leyenová v minulosti zdôrazňovala význam jednoty a solidarity v rámci EÚ, najmä v čase kríz. Aj keď mala pevné postoje voči porušovaniu právneho štátu v krajinách ako Poľsko a Maďarsko, otázka je, či rovnaký prístup je adekvátny aj voči Slovensku, ktoré čelí odlišným výzvam.

Faktom je, že Slovensko je od európskych finančných prostriedkov veľmi závislé. Až 80 percent verejných financií u nás pochádza z fondov EÚ. V čase, keď Slovensko trápia problémy s konsolidáciou verejných financií a investícií, by pozastavenie či odstrihnutie od týchto príspevkov predstavovalo obrovský problém. Mnohé projekty, od infraštruktúrnych stavieb až po vzdelávacie programy, sú financované práve z týchto fondov, a bez nich by bol rozvoj v týchto oblastiach takmer nemožný.

Napriek tomu, že Európska komisia má svoje dôvody na zváženie týchto krokov, mnohí sa pýtajú, či ide o spravodlivé riešenie. Je správne trestať celú krajinu a jej občanov kvôli politickým rozhodnutiam vlády? Občania Slovenska sa už teraz stretávajú s rastúcimi cenami, neistotou na trhu práce a energetickou krízou. Ďalší zásah v podobe obmedzenia financovania z EÚ by mohol viesť k ešte väčšej destabilizácii.

Ak sa pozrieme na dôvod, pre ktorý Komisia zvažuje tieto kroky, ide o zrušenie špeciálnej prokuratúry, ktorá mala na starosti boj proti korupcii. Korupcia je dlhodobým problémom na Slovensku, a jej riešenie je nevyhnutné pre zdravý rozvoj krajiny. Avšak otázkou zostáva, či má byť práve toto dôvod na odňatie finančných prostriedkov, ktoré sú pre krajinu životne dôležité.

Občania Slovenska majú právo riešiť svoje vnútorné problémy sami, bez vonkajšieho nátlaku. Zároveň je však dôležité, aby sme ako členský štát EÚ dodržiavali záväzky a princípy, na ktorých je únia založená. Tento konflikt medzi národnou suverenitou a európskymi pravidlami je niečo, čo musí byť vyriešené citlivo a spravodlivo.

Je pochopiteľné, že Európska komisia chce zabezpečiť, aby prostriedky EÚ boli použité efektívne a spravodlivo. Avšak trestanie Slovenska za politické rozhodnutia vlády môže viesť k ďalšiemu nárastu euroskepticizmu a nespokojnosti občanov. V čase, keď krajina čelí mnohým výzvam, by mala byť práve EÚ tým, kto Slovensku podá pomocnú ruku, nie tým, kto nás bude ešte viac tlačiť do kúta.