Keď sa blížia americké prezidentské voľby, diskusia v médiách sa rozhorí nielen v USA, ale po celom svete. Každé štyri roky sa mení vedenie jednej z najmocnejších krajín sveta, čo má za následok výrazné posuny v globálnej politike, ekonomike a bezpečnostných otázkach. Európa, aj keď geograficky vzdialená, je historicky a ekonomicky úzko prepojená so Spojenými štátmi a každý nový prezident prináša príležitosti i výzvy pre krajiny EÚ. Čo presne môže Európa očakávať po amerických voľbách, a prečo je dobré sledovať túto politickú udalosť z pozície Európana?
Prezidentská politika má priamy dopad na ekonomické vzťahy s Európou. Vzájomné obchodné dohody a tarify sú často prehodnocované, čo má priamy vplyv na európsky export do USA a naopak. Administratíva môže vyvíjať tlak cez sankcie alebo clá, ako sme videli počas posledných rokov, keď sa vyostril obchodný konflikt medzi USA a Čínou, ale aj s niektorými európskymi krajinami.
V období, keď USA zavedú sankcie voči tretím krajinám, môže byť Európa priamo alebo nepriamo zasiahnutá. Obchodné obmedzenia na technológie, energetické suroviny alebo luxusné tovary zasiahnu európske spoločnosti, ktoré podnikajú v zasiahnutých oblastiach. Rovnako dôležité je, že európske štáty si musia rozmyslieť, ako balansovať medzi spoluprácou s USA a ekonomickými záujmami vo vzťahu k iným svetovým veľmociam, ako je Čína či Rusko.
Bezpečnosť je ďalšou oblasťou, kde výsledok amerických volieb môže zmeniť situáciu v Európe. Spojené štáty sú hlavným partnerom NATO a ich podpora aliancie je základným prvkom európskej bezpečnosti. USA majú významné vojenské základne v Nemecku, Taliansku, Španielsku či v Poľsku a sú kľúčovým hráčom v obrannej stratégii NATO. Od prezidenta záleží, či USA navýšia alebo znížia svoj príspevok do aliancie, či zavedú nové vojenské programy, alebo zmenia svoju podporu kolektívnej obrane.
Za posledné roky sme boli svedkami napätia v otázke výdavkov členských krajín NATO na obranu, kde USA tlačili na európske krajiny, aby navýšili svoj príspevok. Ak by USA ustúpili od podpory NATO, znamenalo by to, že európske štáty budú musieť prevziať väčšiu zodpovednosť za svoju bezpečnosť, čo by zvýšilo ich finančné a politické zaťaženie.
Klimatické zmeny sú jednou z najvážnejších výziev súčasnosti, a Spojené štáty hrajú dôležitú úlohu v medzinárodných klimatických záväzkoch. Parížska dohoda, ktorá bola prijatá v roku 2015, stanovuje rámec pre znižovanie emisií a prechod na udržateľnejšie zdroje energie. Každý prezident USA má moc ovplyvniť, či sa USA k týmto záväzkom pripoja a ako aktívne budú spolupracovať s ďalšími krajinami.
Rozhodnutie Spojených štátov vystúpiť z Parížskej dohody v minulosti šokovalo európskych lídrov, ktorí klimatické záväzky považujú za kľúčovú agendu. Ak nový prezident podporuje ekologické iniciatívy, môže to povzbudiť európske krajiny a priniesť nové spolupráce v oblasti obnoviteľných zdrojov, čistej energie či technologických inovácií. Naopak, ak je klimatická politika Spojených štátov uvoľnená, môže to spomaliť globálne úsilie o dosiahnutie klimatických cieľov.
Zahraničná politika: Európa, Čína a Rusko
Zahraničná politika Spojených štátov má zásadný dopad na stabilitu a vzťahy medzi veľmocami. Nový prezident môže posilniť spoluprácu s Európou alebo naopak, posilniť napätie. Jedným z kľúčových aspektov je vzťah USA k Rusku a Číne, ktoré sú hlavnými hráčmi ovplyvňujúcimi bezpečnostnú situáciu v Európe. Americká politika voči týmto krajinám priamo vplýva na európsku bezpečnosť, obzvlášť vo svetle vojnových konfliktov alebo ekonomických sankcií.
Rusko a Čína sú pre Európu strategickými hrozbami i partnermi. Zatiaľ čo ekonomické vzťahy s Čínou rastú, Rusko zostáva výzvou, obzvlášť kvôli konfliktom na Ukrajine či zásobám energií. Americké voľby môžu rozhodnúť o prístupe k týmto krajinám a následne ovplyvniť, akým spôsobom bude Európa riešiť svoje vzťahy s nimi. Zatiaľ čo administratíva orientovaná na diplomaciu môže priniesť zlepšenie situácie, pro-izolacionistická vláda by mohla znížiť podporu, ktorú USA poskytujú európskym krajinám v prípade konfliktov.
Spolupráca v oblasti technológie a vývoja
Technologický vývoj je oblasť, kde Európa a Spojené štáty úzko spolupracujú, najmä v oblastiach, ako sú informačné technológie, výskum a vývoj. Na oboch stranách Atlantiku sa v posledných rokoch zvyšuje tlak na reguláciu technologických gigantov, ochranu súkromia a zabezpečenie kybernetickej bezpečnosti. Prezidentská administratíva USA má moc ovplyvniť regulácie a smernice týkajúce sa ochrany dát a umelej inteligencie, čo môže podporiť, alebo skomplikovať vzťahy s európskymi technologickými spoločnosťami.
Nové smernice pre veľké technologické firmy, akými sú Facebook, Google či Amazon, ktoré ovládajú veľkú časť trhu, môžu ovplyvniť pravidlá, podľa ktorých tieto firmy pôsobia v Európe. To má následne dosah na právne normy, bezpečnosť dát a konkurenciu na trhu. Administratíva podporujúca reguláciu môže otvoriť priestor pre užšiu spoluprácu, zatiaľ čo politika orientovaná na voľný trh môže tieto snahy Európy brzdiť.
Celá debata | RSS tejto debaty