Spoločnosť a názory

Najnovší prieskum Eurobarometer prináša znepokojivé čísla: Európsku úniu vníma pozitívne už len 41 % Slovákov, čo je pokles o 7 percentuálnych bodov od jari 2024. Napriek tomu 80 % obyvateľov Slovenska stále považuje členstvo v Únii za prospešné. Tieto protichodné nálady otvárajú otázku, ktorá v posledných rokoch čoraz častejšie rezonuje v debate – je Slovensku lepšie v EÚ, alebo by sme sa bez nej zaobišli lepšie?

Klesajúca dôvera a každodenné starosti

Pokles pozitívneho vnímania EÚ nie je prekvapením. Slovensko, podobne ako iné krajiny, čelí výzvam, ktoré prehlbujú skepsu voči bruselskej politike. Podľa prieskumu trápi Slovákov najviac rast životných nákladov (47 %) a cien energií (27 %). Tieto problémy sa v očiach mnohých spájajú s globálnymi krízami, na ktoré EÚ nedokázala dostatočne rýchlo zareagovať. Napriek tomu, že 51 % respondentov považuje pracovné príležitosti za hlavný prínos členstva, zdá sa, že ekonomické benefity strácajú na váhe, keď ľuďom chýba pocit okamžitej pomoci.Negatívne vnímanie posilňujú aj iné faktory. Viac ako tretina Slovákov (36 %) má pocit, že Slovensko nemá v Únii dostatočný hlas. Tento sentiment sa prelína s narastajúcim euroskepticizmom, ktorý vidí v EÚ skôr byrokratického molocha než partnera. Na druhej strane, 45 % ľudí stále oceňuje prínos Únie pre mier a bezpečnosť – tému, ktorá v čase vojny na Ukrajine naberá na význame.

Argumenty za odchod: Sloboda verzus riziko

Myšlienka, že by Slovensku bolo lepšie bez EÚ, stojí na túžbe po väčšej národnej suverenite. Malý štát ako Slovensko by mohol bez bruselských regulácií rýchlejšie a flexibilnejšie reagovať na svoje špecifické potreby – či už ide o ceny energií, podporu domáceho priemyslu, alebo sociálnu politiku. Odstúpenie od povinnosti plniť európske normy by mohlo otvoriť priestor pre pragmatickejšie riešenia, napríklad v oblasti daní či obchodu.No sloboda má svoju cenu. Slovensko je malá, exportne orientovaná ekonomika, ktorá ťaží z jednotného trhu EÚ. Viac ako 80 % nášho vývozu smeruje do členských krajín Únie. Bezcolné obchodovanie, eurofondy a mobilita pracovnej sily sú piliere, na ktorých stojí naša prosperita. Odchod by znamenal stratu týchto výhod a potenciálne oslabenie konkurencieschopnosti. Navyše, v čase geopolitickej nestability – od ruskej agresie po klimatické výzvy – poskytuje EÚ kolektívnu silu, ktorú by Slovensko samo len ťažko nahradilo.

Čo naozaj chceme?

Prieskum naznačuje, že pokles dôvery v EÚ nemusí byť jednoznačným volaním po odchode, ale skôr výzvou na jej reformu. Slováci nie sú proti Únii ako takej – 80 % prospešnosť členstva je silný signál. Skôr sa zdá, že očakávajú, aby EÚ lepšie reflektovala ich priority. Frustrácia z rastúcich cien a pocitu nedostatočného vplyvu naznačuje, že problém nie je v členstve, ale v jeho aktuálnej podobe.Historicky Slovensko vstupom do EÚ v roku 2004 získalo stabilitu, ekonomický rast a miesto na medzinárodnej scéne. No po dvoch dekádach sa nálady menia. Euroskeptici argumentujú, že sme dosť silní, aby sme stáli na vlastných nohách. Optimisti v Únii vidia garanciu budúcnosti. Realita je zrejme niekde uprostred – Slovensko potrebuje EÚ, ale EÚ musí lepšie počúvať Slovensko.

Kam ďalej?

Otázka, či je Slovensku lepšie bez Európskej únie, nemá jednoduchú odpoveď. Prieskum Eurobarometer ukazuje, že Slováci sú rozpoltení medzi pragmatickou podporou a narastajúcim sklamaním. Možno nejde o to, či odísť, ale ako zabezpečiť, aby členstvo prinášalo viac konkrétnych výsledkov. Diskusia je otvorená – a v časoch ekonomických i bezpečnostných výziev azda naliehavejšia než kedykoľvek predtým.