Predstavte si tabuľu, ktorú v novembri 1989 obkreslili generácie idealistov v bývalom Československu. „Sloboda“ a „demokracia“ boli písmená napísané hrubou kriedou, ktorá sa prášila do všetkých kútov spoločnosti. Západ vtedy fungoval ako učiteľ – rozdával nám nové pravidlá, kriedu aj ilúziu, že nápisy na tabuli sú večné. No dnes, keď krieda drží on, už sa s jej použitím nehrá: tlačí tak silno, že staré slogany sa rozmazávajú a prach dusí diskusiu. Čo kedysi znamenalo cestu k slobode, sa mení na techniku tichého vymazávania „nesprávnych“ slov.
Európa už nie je miestom, kde sa sloboda pýta: „A môžem ešte niečo dopísať?“ Sama rozhoduje, kto môže pridať poznámku. Aj kriedová vlna sa obrátila – z nástroja zmeny sa stal nástroj filtrácie. Čo by ste dnes napísali vy?
Po revolúcii sa východný blok učil západným hodnotám: voľný trh, pluralita názorov, ochrana práv. Západ ich vyvážal ako univerzálne lieky. No v roku 2025 platí, že sloboda slova je podmienkou, nie právom – musí byť „správna“. Pod rúškom boja proti „dezinformáciám“ zavádza Brusel prísne digitálne regulácie. Platformy musia filtrovať obsah, blokovať politikov a novinárov, ktorí ohrozujú dominantný naratív. Donald Trump, Orbán, či konzervatívci vo Francúzsku poznajú deplatforming na vlastnej koži. Vždy „v záujme slobody“. Ak sa krajina vzoprie „woke agende“ EÚ, prichádzajú sankcie a dotácie sa zrazu stopnú – Maďarsko a Poľsko sú učebnicové príklady.
Pred rokom 1989 bol režim nervózny z nestrážených diskusií. Cenzúra bola pravidlom, „dezinformátor“ triednym nepriateľom. Dnes sa západná demokracia dostáva do podobnej paniky: algoritmy mažú „toxické“ názory, úradníci hľadajú extrémistov na fórach, médiá ignorujú nepohodlných. Ironicky, „boj proti extrémizmu“ a dezinformáciám znamená, že kritické hlasy sa opäť presúvajú do ticha – tam, kde v roku 1989 vznikala revolúcia.
Prečo? Západ sa obáva populizmu, že stratí kontrolu nad naratívom, že Čína či Rusko podkopú „liberálnu demokraciu“. Regulácie nie sú pre občana, ale pre ochranu systému. Ľudia prestávajú veriť inštitúciám – podľa Eurobarometra dôveruje EÚ už len něco vyše polovica Slovákov, vlastnej vláde sotva tretina. Polarizácia rastie, „tichá väčšina“ radikalizuje – lebo keď nemôžeš písať na tabuľu, píšeš po stenách.
Západ vyhral studenú vojnu – no dnes prehráva vojnu s vlastnou kriedou. November 1989 bol o prášku slobody, rok 2025 je o prachu digitálneho filtra. Otázka pre čitateľa: Kde je dnes naša krieda – a kto ju vlastne drží?
Ak ju pridŕža algoritmus, eurokomisia či moderátor siete, máme ešte vôbec šancu na nový nápis? Dnes už nejde o to, čo píšeme – ide o to, či nám ešte niekto dovolí písať. Výsledok: tragikomédia – nie zúfalstvo, ale ironická evolúcia slobodnej kriedy na tabuľu, ktorú už nevidno.


je to tragédia Európy, ale badať, že tie... ...
A práve preto, že silnejú antirežimové nálady,... ...
Na to, že ste (predpokladám podľa Vášho nicku)... ...
Celá debata | RSS tejto debaty