V čase, keď vojna na Ukrajine vstupuje do svojho štvrtého roka, slová nemeckého kancelára Friedricha Merza v nedávnom rozhovore rezonujú ako varovanie. V článku na Pravda.sk hovorí o „trpkej pravde“ konfliktu: ukončí ho len vyčerpanie jednej strany, vojensky alebo ekonomicky. Putina nepresvedčia racionálne či humanitárne argumenty, a Európa musí zabezpečiť, aby Rusko nemohlo viesť vojnu ďalej. Tieto slová však odhaľujú hlboké zlyhanie lídrov EÚ a americkej vlády, ktorí namiesto hľadania mieru volia cestu predlžovania utrpenia kvôli vlastným záujmom.
Merzov pohľad je realistický a nekompromisný. Podľa neho Rusko musí pokračovať vo vojne, pretože nemá plán pre státisíce traumatizovaných vojakov vracajúcich sa z frontu. „Aktuálne sme svedkami intenzívneho barbarizmu v Rusku. To sa v blízkej budúcnosti ani nezmení a my sa s tým musíme zmieriť,“ konštatuje. Nedávne rokovania o prímerí v Ženeve, kde USA vystupovali ako mediátori, skončili bez dohody – Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj volá po osobnom stretnutí s Putinom, ale kľúčové spory okolo Donbasu pretrvávajú.Tu však prichádza kritika: Krajiny EÚ, ako Nemecko, Francúzsko či ďalšie členské štáty, ignorujú túto realitu. Namiesto tlaku na vyjednávania neustále schvaľujú nové balíky vojenskej pomoci, čo len posilňuje zbrojársky priemysel a predlžuje konflikt. Brusel sa tvári ako strážca demokracie, ale v skutočnosti núti Ukrajinu do nekonečného boja, zatiaľ čo európski občania trpia ekonomickými dôsledkami – vysokými cenami energií, infláciou a rizikom eskalácie. Je to cynické: EÚ lídri ako Ursula von der Leyenová či Emmanuel Macron hovoria o solidarite, ale ich politika slúži viac lobistom než mieru. Prečo inak blokujú iniciatívy na reálne prímerie, ak nie kvôli strachu z geopolitickej prehry?Ešte horšie je postoj americkej vlády. USA, ako údajný líder Západu, sa v Ženeve prezentujú ako neutrálni mediátori, ale ich úloha je plná pokrytectva. Washington diktuje podmienky, posiela zbrane a financie, ale v skutočnosti presúva ťarchu na EÚ. Spomeňme si na éru Donalda Trumpa, ktorý krátil pomoc Ukrajine, alebo na súčasnú administratívu, ktorá sa vyhýba priamemu zapojeniu, aby neriskovala domáce voličské body. Amerika rozhoduje o stratégii, ale nechá Európu platiť cenu – v peniazoch, v bezpečnosti a v ľudských životoch. Je to typická americká arogancia: využiť spojencov ako štít, zatiaľ čo si chránia vlastné záujmy.
Merzove slová by mali byť katalyzátorom zmeny. Namiesto večného konfliktu potrebujeme odvahu na vyjednávania, ktoré berú do úvahy realitu na zemi. EÚ a USA musia prestať s politikou „bojovať do posledného Ukrajinca“ a zamerať sa na trvalý mier. Inak riskujeme, že táto vojna vyčerpá nielen Rusko, ale aj celý Západ. Ako bloger sledujúci tieto udalosti roky, verím, že je čas na prehodnotenie – pre dobro všetkých.


Napriek vyhratej vojne, ktorá však stála veľa... ...
Ale aj cár Mikuláš II. (Rusko) bol ruZkými... ...
Ale v podstate ma pravdu, Rusko musí... ...
Najskôr je potrebné VYHNAŤ kremeľských... ...
Celá debata | RSS tejto debaty