Spoločnosť a názory

Viac ako tri roky od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa zdá, že slovenská verejnosť stráca trpezlivosť. To, čo sa kedysi javilo ako jasná podpora Kyjevu v boji za suverenitu, sa dnes mení na únavu a túžbu po rýchlom ukončení konfliktu. Ako novinár, ktorý sleduje verejné nálady už desaťročia, vidím, že tento posun nie je náhodný – je výsledkom ekonomických tlakov, inflácie a pocitu, že vojna sa nás dotýka príliš priamo, bez viditeľného konca.Nedávne prieskumy z konca roka 2024, ktoré uskutočnili renomované inštitúcie v strednej Európe, ukazujú alarmujúce čísla. Len 32 percent Slovákov želá víťazstvo Ukrajine, čo je výrazne menej ako v susedných krajinách ako Poľsko (68 percent) alebo Česko (44 percent).

Tretina respondentov na Slovensku uprednostňuje dočasný mier bez jasného víťaza, zatiaľ čo podobný podiel sa prikláňa k ukrajinskému úspechu.

Tieto údaje naznačujú, že unava z vojny – často označovaná ako „war fatigue“ – sa stáva dominantnou náladou.Prečo k tomu dochádza? Inflácia a slabá ekonomika hrajú kľúčovú rolu, ako to potvrdzujú analýzy z regiónu.

Mnoho Slovákov cíti, že pomoc Ukrajine – či už vojenská alebo humanitárna – zaťažuje náš rozpočet v čase, keď domáce problémy ako rast cien energií a potravín sú na prvom mieste. Navyše, historické a kultúrne väzby na Rusko u časti populácie prispievajú k skeptickému pohľadu na konflikt. A nezabudnime na šokujúci fakt: iba 14 percent Slovákov by sa chopilo zbraní v prípade ruskej invázie na našu krajinu, čo signalizuje hlbokú nedôveru v kolektívnu obranu NATO a celkovo v eskaláciu konfliktov.Aj na európskej úrovni vidíme pokles podpory. Podľa Eurofoundu sa obavy z vojny znižujú a rastie nespokojnosť s vládnymi opatreniami na pomoc Ukrajine.

Na Slovensku to rezonuje obzvlášť silno, kde premiér Robert Fico nedávno vyhlásil, že pravdepodobnosť skorého konca vojny je vysoká, hoci nie nutne spravodlivého pre Ukrajinu.

Jeho slová odrážajú náladu verejnosti, ktorá túži po mieri, aj za cenu kompromisov.Samozrejme, nie všetci súhlasia. Organizácie ako CEDMO zdôrazňujú, že podpora pre Ukrajinu zostáva, ale je oslabená dezinformáciami a únavou.

Ako novinár verím, že je dôležité o tom otvorene diskutovať. Je čas, aby EÚ a NATO prehodnotili svoju stratégiu a zamerali sa viac na diplomaciu? Alebo riskujeme, že unava povedie k izolacionizmu?Čo na to poviete vy, čitatelia? Podeľte sa v komentároch.