Ekonomická situácia v Európe: výzvy a zmeny po Brexite, migračnej kríze a “slovenske eurofondy”

Európa, ako jeden z najvýznamnejších ekonomických a politických celkov sveta, sa v posledných rokoch ocitla v období značných výziev. Roky po finančnej kríze, ktorá prepukla v roku 2008, sa kontinent zotavoval pomaly, no stabilne. Avšak nedávne udalosti, ako Brexit, migračná kríza a vojna na Ukrajine, opätovne ovplyvnili celú európsku ekonomiku.

Rozhodnutie Spojeného kráľovstva opustiť Európsku úniu, mal hlboký vplyv na ekonomické vzťahy. Odstrihnutie Británie od jednotného trhu prinieslo neistoty v obchode, voľnom pohybe osôb a kapitálu, čo zasiahlo nielen britské, ale aj európske firmy. Mnoho krajín, vrátane Slovenska, ktoré malo pevné obchodné a investičné väzby s Veľkou Britániou, muselo čeliť novým ekonomickým a logistickým problémom.

Nasledovala migračná kríza, ktorá vrhla tieň na vnútornú súdržnosť EÚ. Migračné prúdy, predovšetkým zo Sýrie a iných vojnových oblastí, vytvorili tlak na verejné zdroje, infraštruktúru a sociálne systémy v niektorých krajinách, čo vyvolalo napätie a polarizáciu medzi členskými štátmi EÚ. Napriek snahe o koordináciu riešenia tejto krízy, ekonomické rozdiely medzi členskými štátmi, najmä medzi severom a juhom, sa ešte viac prehĺbili.

A napokon, vojna na Ukrajine spôsobila ďalší šok pre európsku ekonomiku. Okrem humanitárnej krízy a obrovského počtu utečencov prichádzajúcich do susedných krajín, narušila aj energetickú stabilitu kontinentu. Európa, ktorá dlhé roky závisela na ruských dodávkach zemného plynu a ropy, sa musela okamžite prispôsobiť novej realite. Ceny energií vystrelili nahor, čo zasiahlo nielen domácnosti, ale aj priemysel.

Slovensko, malá krajina s otvorenou ekonomikou, je silno prepojené s ostatnými európskymi štátmi. Hoci sme súčasťou jednotného trhu a eurozóny, naša ekonomika je výrazne závislá od exportu do zahraničia, najmä do Nemecka, Česka a ďalších krajín západnej Európy. Automobilový priemysel, ktorý tvorí významnú časť nášho hospodárstva, závisí na dovoze komponentov a exporte finálnych produktov.

Táto závislosť však predstavuje riziko, najmä v čase globálnych kríz. Keď dôjde k narušeniu dodávateľských reťazcov, ako to bolo počas pandémie COVID-19, slovenská ekonomika sa ocitne v zraniteľnej pozícii. Preto sa čoraz viac diskutuje o nutnosti diverzifikácie ekonomiky, posilnení inovácií a zvýšení odolnosti voči externým šokom.

Okrem toho, Slovensko čelí aj dlhodobým problémom v oblasti verejných financií a korupcie. Verejný sektor je často závislý na európskych fondoch, ktoré tvoria významný podiel na rozvoji infraštruktúry a verejných služieb. Z tohto dôvodu sú eurofondy pre Slovensko kľúčové, a ich možná strata by mohla mať devastujúci dopad na celý štát.

Nedávne správy naznačujú, že Európska komisia pripravuje rozhodnutie o spustení konania, ktoré by mohlo obmedziť financovanie Slovenska pomocou eurofondov. Podľa zdrojov blízkych Komisii je tento proces v počiatočných fázach, a rozhodujúci bude súhlas predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej. Toto rozhodnutie je spojené so zrušením špeciálnej prokuratúry na Slovensku, čo je považované za krok proti právnemu štátu a boju proti korupcii.

Špeciálna prokuratúra, ktorá zodpovedala za riešenie korupčných káuz, bola jednou z podmienok prerozdelenia finančných prostriedkov EÚ pre Slovensko. Zrušenie tejto inštitúcie preto vyvolalo obavy v Bruseli, kde panuje názor, že Slovensko porušuje svoje záväzky. Z tohto dôvodu Komisia zvažuje obmedzenie alebo úplné pozastavenie financovania zo strany EÚ, čo by pre našu krajinu mohlo znamenať značné problémy.

Aj keď kroky Európskej komisie môžu byť vnímané ako snaha o ochranu právneho štátu a zamedzenie korupcie, v prípade Slovenska sa tento proces môže ukázať ako prehnane prísny. Predsedníčka von der Leyenová v minulosti zdôrazňovala význam jednoty a solidarity v rámci EÚ, najmä v čase kríz. Aj keď mala pevné postoje voči porušovaniu právneho štátu v krajinách ako Poľsko a Maďarsko, otázka je, či rovnaký prístup je adekvátny aj voči Slovensku, ktoré čelí odlišným výzvam.

Faktom je, že Slovensko je od európskych finančných prostriedkov veľmi závislé. Až 80 percent verejných financií u nás pochádza z fondov EÚ. V čase, keď Slovensko trápia problémy s konsolidáciou verejných financií a investícií, by pozastavenie či odstrihnutie od týchto príspevkov predstavovalo obrovský problém. Mnohé projekty, od infraštruktúrnych stavieb až po vzdelávacie programy, sú financované práve z týchto fondov, a bez nich by bol rozvoj v týchto oblastiach takmer nemožný.

Napriek tomu, že Európska komisia má svoje dôvody na zváženie týchto krokov, mnohí sa pýtajú, či ide o spravodlivé riešenie. Je správne trestať celú krajinu a jej občanov kvôli politickým rozhodnutiam vlády? Občania Slovenska sa už teraz stretávajú s rastúcimi cenami, neistotou na trhu práce a energetickou krízou. Ďalší zásah v podobe obmedzenia financovania z EÚ by mohol viesť k ešte väčšej destabilizácii.

Ak sa pozrieme na dôvod, pre ktorý Komisia zvažuje tieto kroky, ide o zrušenie špeciálnej prokuratúry, ktorá mala na starosti boj proti korupcii. Korupcia je dlhodobým problémom na Slovensku, a jej riešenie je nevyhnutné pre zdravý rozvoj krajiny. Avšak otázkou zostáva, či má byť práve toto dôvod na odňatie finančných prostriedkov, ktoré sú pre krajinu životne dôležité.

Občania Slovenska majú právo riešiť svoje vnútorné problémy sami, bez vonkajšieho nátlaku. Zároveň je však dôležité, aby sme ako členský štát EÚ dodržiavali záväzky a princípy, na ktorých je únia založená. Tento konflikt medzi národnou suverenitou a európskymi pravidlami je niečo, čo musí byť vyriešené citlivo a spravodlivo.

Je pochopiteľné, že Európska komisia chce zabezpečiť, aby prostriedky EÚ boli použité efektívne a spravodlivo. Avšak trestanie Slovenska za politické rozhodnutia vlády môže viesť k ďalšiemu nárastu euroskepticizmu a nespokojnosti občanov. V čase, keď krajina čelí mnohým výzvam, by mala byť práve EÚ tým, kto Slovensku podá pomocnú ruku, nie tým, kto nás bude ešte viac tlačiť do kúta.

Je Slovensku lepšie bez Európskej únie?

25.03.2025

Najnovší prieskum Eurobarometer prináša znepokojivé čísla: Európsku úniu vníma pozitívne už len 41 % Slovákov, čo je pokles o 7 percentuálnych bodov od jari 2024. Napriek tomu 80 % obyvateľov Slovenska stále považuje členstvo v Únii za prospešné. Tieto protichodné nálady otvárajú otázku, ktorá v posledných rokoch čoraz častejšie rezonuje v debate – je Slovensku [...]

Prečo Slovensko nemusí pomáhať Ukrajine?

15.01.2025

Európa sa ocitla v zložitom období, ktoré ovplyvňuje nielen politické, ale aj ekonomické aspekty života jej obyvateľov. Slovensko, ako súčasť tejto komunity, čelí výzvam, ktoré prinášajú ťažké rozhodnutia o smerovaní svojich priorít. Jednou z otázok, ktorá čoraz častejšie rezonuje vo verejnom priestore, je potreba či zmysel pomoci Ukrajine. Tento článok sa pokúsi [...]

Noční vlci

Ruský motorkársky klub Noční vlci prišiel na Slovensko. Vo Svidníku a na Dukle ich vítalo len zopár miestnych

02.05.2025 18:45

Medzi asi 40 prevažne slovenskými a českými motorkármi bolo aj niekoľko rusky hovoriacich jazdcov.

blesk. búrka

Pripravte sa na prvý tropický deň tohto roka. Potom pozor na silné búrky

02.05.2025 17:50

Búrky môžu byť lokálne aj intenzívne, sprevádzané krátkodobým výdatným dažďom, silným vetrom a krúpami. Podmienky budú vhodné aj pre vznik superciel.

mimoriadne1, mim1, zemetrasenie, seizmograf

Zemetrasenie s magnitúdou 7,4 zasiahlo pobrežie južného Čile a Argentíny

02.05.2025 17:20, aktualizované: 18:40

Úrady v Čile vydali varovanie pred cunami a vyzvali obyvateľov najjužnejšieho čilského regiónu Magallanes na evakuáciu.

prílet F16 Kuchyňa

Vo vzduchu budú stíhačky F-16, cez víkend pozor na supersonický tresk. Pri poslednom spadol strop v nemocnici

02.05.2025 16:33

Omietka sa zrútila v detskej ambulancii počas ordinačných hodín, pričom prišlo k zraneniu ženy, ktorá bola u lekárky s dvoma deťmi.

martinkovac1988

Len ďalšia Blog - Pravda stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 23
Celková čítanosť: 30701x
Priemerná čítanosť článkov: 1335x

Autor blogu

Kategórie