Ozbrojené sily Slovenskej republiky (OS SR) sú kľúčovým garantom bezpečnosti štátu v čase rastúcej globálnej nestability a narastajúcich hrozieb v európskom priestore. Moderné armády členských štátov NATO kladú dôraz nielen na početné stavy vojakov či kvalitu výcviku, ale predovšetkým na technologickú úroveň výzbroje a vybavenia. Slovensko však v tejto oblasti dlhodobo zaostáva. Nedostatky v technike a jej modernizácii patria medzi najvýraznejšie slabiny ozbrojených síl a ovplyvňujú ich celkovú pripravenosť i dôveryhodnosť v rámci spojeneckých záväzkov.
Väčšina ťažkej techniky OS SR, vrátane bojových vozidiel pechoty BVP-1, tankov T-72 či protilietadlových systémov, pochádza ešte z čias bývalého Československa. Tieto prostriedky boli zavedené do výzbroje v 70. a 80. rokoch 20. storočia a napriek niektorým modernizáciám ich technologická životnosť do značnej miery vypršala. V prípade ozbrojeného konfliktu s moderným protivníkom by tak slovenské jednotky čelili výraznej nevýhode.
Hoci ministerstvo obrany v posledných rokoch schválilo niekoľko projektov modernizácie, vrátane obstarania transportérov 8×8 a bojových vozidiel 4×4, implementácia týchto projektov je spojená s časovými sklzmi a technickými otáznikmi. Problémom je aj nedostatočná infraštruktúra a logistická podpora pre nové typy techniky. V rámci letectva síce Slovensko získalo stíhačky F-16, tie však ešte neboli zaradené do plnej operačnej služby, a protivzdušná obrana zostáva závislá od systémov post-sovietskeho pôvodu.
Moderná armáda musí disponovať nielen novými zbraňovými systémami, ale aj vyspelými informačnými, kybernetickými a prieskumnými technológiami. V tejto oblasti OS SR zaostávajú – chýba dostatok moderných dronov, elektronického boja či sieťovo prepojených systémov velenia. Podľa analýzy Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku z roku 2023 je technologická interoperabilita so spojencami NATO len čiastočná a v niektorých oblastiach absentuje úplne.
Technická modernizácia je priamo viazaná na výšku obranného rozpočtu. Slovensko dlhodobo investovalo do obrany približne 1,1 % HDP, čo je pod priemerom krajín NATO. V roku 2024 sa síce plánovalo navýšenie rozpočtu, no odborníci varujú, že bez systematického a dlhodobého plánu budú prostriedky využité neefektívne, čo sa už v minulosti stalo pri viacerých projektoch (napríklad neúspešný tender na radarové systémy).
Kým slovenskí vojaci dosahujú v rámci medzinárodných cvičení NATO dobré výsledky z hľadiska osobnej pripravenosti a taktiky, technické vybavenie často bráni plnému využitiu ich potenciálu. Nedostatok simulátorov, stará výsadkárska technika či opotrebované ženijné stroje znižujú efektivitu výcviku a spomaľujú zavádzanie nových bojových metód.
Budúcnosť ozbrojených síl Slovenska závisí od politickej vôle, schopnosti efektívne riadiť nákupy techniky a od otvorenosti voči technologickým inováciám. Bez týchto krokov ostane Slovensko v obranných schopnostiach závislé od spojencov, čo znižuje jeho strategickú autonómiu.
....každá líška svoj chvost chváli...obyčajný... ...
Je to pohľad vojenského odborníka. Čo na to... ...
Brav za brava - ja milujem ficu ficákov keš... ...
Bohužiaľ väčšinu toho má na svedomí smerácka a... ...
Celá debata | RSS tejto debaty