Spoločnosť a názory

Technológie od nepamäti zohrávajú kľúčovú úlohu v ozbrojených konfliktoch. V histórii opakovane platilo, že víťazstvo často patrilo tej strane, ktorá dokázala lepšie využiť inovácie a vybavenie. Armády s pokročilými zbraňami a efektívnymi stratégiami menili nielen výsledky vojen, ale aj podobu sveta. Rímska ríša je jedným z prvých príkladov, kde technologická prevaha hrala rozhodujúcu rolu. Rimania si podmanili rozsiahle územia vďaka dôkladne organizovaným légiam, kvalitným zbraniam, ako bol gladius, a inžinierskym úspechom, ako mosty, cesty či katapulty. Táto schopnosť inovovať zaistila, že Rím mohol po stáročia dominovať nad súpermi.

Každá epocha priniesla svoje prelomové zbrane a technológie. V stredoveku boli dominantou rytieri v ťažkej zbroji. Oceľové brnenia a dlhé meče poskytovali ochranu aj útočnú silu. Avšak s objavom strelného prachu a vývojom zbraní, ako boli muškety a delá, stratila ťažká zbroj svoj význam. Epocha priemyselnej revolúcie predstavovala zlom v histórii vojenstva. Prvá svetová vojna ukázala, ako môže moderná technológia zmeniť charakter konfliktu. Na bojisku sa objavili strojové pušky, tanková technika, chemické zbrane a neskôr aj lietadlá. Druhá svetová vojna tento trend urýchlila – vynález radaru umožnil efektívnejšiu obranu proti leteckým útokom, zatiaľ čo jadrové zbrane priniesli možnosť totálneho zničenia. Historicky dominovali tie krajiny, ktoré dokázali adaptovať nové technológie. Britské impérium, poháňané svojou námornou flotilou a pokročilými delostreleckými systémami, ovládalo v 19. storočí takmer štvrtinu zemského povrchu. USA počas studenej vojny vystupovali ako technologický líder, čím zabezpečili svoju globálnu hegemóniu.

Silná armáda zaručuje štátu bezpečnosť, stabilitu a schopnosť presadzovať svoje záujmy. Pre štát je kľúčové, aby mal silnú ekonomiku na financovanie vývoja zbraní, vedu a technológie na vývoj inovácií a organizované ozbrojené zložky schopné využiť tieto nástroje v praxi. História ponúka príklady krajín, ktoré neboli schopné držať krok s technologickým vývojom a zaplatili za to svoju nezávislosť. Byzantská ríša v roku 1453 padla do rúk osmanskej armády, ktorá využila mohutné delostrelecké kanóny na prieraz múrov Konštantínopolu. Francúzsko v prusko-francúzskej vojne (1870–1871) utrpelo porážku, keďže Prusko dokázalo efektívnejšie organizovať armádu a nasadiť modernejšie zbrane.

V dnešnom svete sú armády USA, Číny a Ruska považované za najsilnejšie. Spojené štáty ročne vynakladajú na obranu viac ako 800 miliárd dolárov, čo predstavuje približne 40 % celosvetových výdavkov na zbrojenie. Ich technologická prevaha zahŕňa stealth lietadlá, jadrové ponorky a komplexné satelitné systémy. Čína v posledných rokoch intenzívne investuje do vojenského výskumu, čím dobieha tradičných lídrov. Hypersonické rakety, drony riadené umelou inteligenciou a kybernetická vojna sú oblasti, kde Čína ukazuje svoje ambície. Rusko, aj napriek ekonomickým sankciám, stále vyniká v oblasti jadrových zbraní a vývoji nových raketových systémov, ako sú hypersonické strely Avangard. Tieto krajiny sú schopné udržiavať vojenskú dominanciu vďaka kombinácii silnej ekonomiky, intenzívneho výskumu a robustného obranného priemyslu.

Slovensko, ako malá krajina, čelí mnohým obmedzeniam pri budovaní armády. Napriek tomu sa snaží modernizovať svoje ozbrojené sily. Jedným z najväčších krokov bola kúpa stíhačiek F-16 z USA, ktoré nahradia staré sovietske MiG-29. Slovensko má aj niekoľko domácich firiem zapojených do obranného priemyslu, napríklad KONŠTRUKTA-Defence, ktorá vyrába obrnené vozidlá a delostrelecké systémy. Napriek týmto krokom Slovensko stále výrazne zaostáva za technologicky vyspelými krajinami. Rozpočtové obmedzenia a závislosť od zahraničných dodávok zbraní limitujú možnosti modernizácie.

Moderné vojenské technológie radikálne menia charakter konfliktov. Drony sa stali jedným z najvýznamnejších nástrojov vojenských operácií. Napríklad počas vojny medzi Azerbajdžanom a Arménskom o Náhorný Karabach drony Bayraktar TB2 zásadne ovplyvnili priebeh konfliktu, keď zničili veľkú časť arménskych obrnených vozidiel a delostrelectva. Ďalší prelom predstavujú hypersonické zbrane, ktoré sú schopné letieť rýchlosťou niekoľkonásobne vyššou než rýchlosť zvuku a prekonať existujúce obranné systémy. Zásadnou oblasťou je aj kybernetická vojna, ktorá sa zameriava na narúšanie kritickej infraštruktúry a zbieranie citlivých informácií.

Slovensko má dostatočný potenciál na rozvoj vedy a technológií. Univerzity a výskumné inštitúcie dokážu pripraviť odborníkov na pokročilý výskum. Priemyselná tradícia v oblasti strojárstva by mohla byť základom pre moderný zbrojársky priemysel. Avšak krajina čelí viacerým výzvam, ktoré brzdia tento rozvoj. Ekonomické zaťaženie spojené s konfliktom na Ukrajine a migračnou krízou odčerpáva finančné zdroje. Namiesto investícií do výskumu a vývoja sú prostriedky presúvané na pokrytie sociálnych a humanitárnych potrieb. Tento nedostatok financovania môže Slovensko pripraviť o možnosť posilniť svoju technologickú základňu a konkurencieschopnosť.

Technológie vždy zohrávali rozhodujúcu úlohu vo vojnách a ich vývoj bude aj naďalej určovať, ktoré krajiny budú mať mocenskú prevahu. Slovensko, hoci je malá krajina, má potenciál vybudovať si silnú technologickú a vedeckú základňu. Aby však túto možnosť využilo, musí prekonať súčasné výzvy, investovať do výskumu a inovácií a hľadať spôsoby, ako efektívne spolupracovať s medzinárodnými partnermi. V opačnom prípade hrozí, že sa stane len pasívnym pozorovateľom v globálnych pretekoch v zbrojení.