Spoločnosť a názory

Vieme vôbec, čo nám ešte ostalo?

Alebo sme si už zvykli, že všetko sa dá predať, ak je cena správna?
Štát neohrozujú cudzie armády, ale ľahostajnosť vlastných synov. Keď prestaneme cítiť, že voda, pôda a svetlo patria všetkým, začne sa krajina rozpadávať. Nie viditeľne, nie zajtra. Pomaly, potichu – ako rieka, do ktorej už nik nevkladá prsty, len z nej berie.

Voda, energia, pôda, infraštruktúra – to nie sú čísla v účtovnej knihe.

To je dych krajiny. A ten sa nepredáva. Držať ho v rukách znamená niesť zodpovednosť, nie vyberať dividendy. Keď štát odovzdá to, čo ho drží na nohách, zriekne sa sám seba.

Čo má hranicu, nech sa chráni

Politik nemôže siahať na to, čo patrí národu. Verejný záujem nie je predmet debaty – je to podmienka prežitia. Ak sa raz niekto rozhodne predať vodu, elektrinu či železnice bez hlasu ľudí, musí niesť následky. Nie preto, že to kážu paragrafy, ale preto, že to vraví svedomie. Rozhodnutia o spoločnom majetku sa nemajú robiť v tichu uzavretých dverí. Tam, kde vládne tieň, mizne dôvera. A ak sa štát vzdá svojej zodpovednosti za zisk niekoho iného, nie je to obchod – je to zradenie.

Ako chrániť to, čo je našeSlovensko je viac než len kúsok zeme na mape. Je to domov, história, korene, ktoré nás držia pokope. Je to sľub, ktorý sme dali sebe, našim predkom a našim deťom – sľub, že budeme chrániť to, čo je naše. Nie pre moc, nie pre zisk, ale preto, že bez pravdy, bez pôdy, bez vody a bez svetla niet života. A bez týchto základov niet ani Slovenska.Naše zdroje nie sú na predaj.

Kľúčové zdroje – voda, pôda, lesy, nerasty – nie sú tovar, ktorý sa dá predať tomu, kto ponúkne najviac. Nie sú majetkom politikov ani úradníkov. Patria nám, ľudu, ktorý na tejto zemi žije, pracuje a vychováva svoje deti. Žiadna vláda, žiadny minister nemá právo rozhodovať o ich osude bez nášho súhlasu. Posledné slovo musí vždy patriť ľuďom.Zodpovednosť nie je len funkcia.

Ten, kto podpisuje zmluvy, nesie zodpovednosť. Nie je to len o tom, že niekto stratí kreslo, keď urobí chybu. Ide o česť. Kto zradí záujmy Slovenska, nemôže odísť s čistým štítom. Musí čeliť dôsledkom – nielen politickým, ale aj morálnym. Lebo ak stratíme česť, stratíme aj seba.Zmluvy, ktoré idú proti nám, nemajú miesto.

Ak je zmluva v rozpore s ústavou, s vôľou ľudu alebo so záujmami krajiny, nemá právo existovať. Štát musí mať silu vziať späť, čo bolo nespravodlivo odcudzené. A tí, ktorí sa na tom podieľali, nemajú nárok na kompenzácie. Zrada nie je obchodná transakcia, je to čin, ktorý sa neodpúšťa.Pravda je naším právom.

Občania majú právo vidieť, vedieť a rozumieť tomu, čo sa deje. Žiadne tajné dohody, žiadne zákulisné hry. Verejnosť si zaslúži svetlo – úplnú transparentnosť. Každý podpis, každé rozhodnutie musí byť viditeľné, aby sme mohli posúdiť, či slúži nám, alebo len hŕstke vyvolených.Kto profituje, nech vysvetľuje.

Ak niekto po skončení svojej funkcie zbohatne na úkor verejného záujmu, nemôže sa schovať za známosti alebo vplyv. Pred zákonom sme si rovní. Každý, kto profituje z postov, ktoré zastával, musí vysvetliť, odkiaľ má majetok. Nie priateľom, nie médiám, ale pred spravodlivosťou.Verejný záujem je nad ziskom.

Je to domov. Je to srdce. A srdce sa nepredáva.