Predstavme si svet, kde boj nie je potrebný – svet bez vojen, hádok, ani tichej nevraživosti. Ak by ľudia nemali bojovať, mnohé veci, ktoré dnes považujeme za samozrejmé, by vyzerali úplne inak. Zamyslime sa, čo všetko by to mohlo ovplyvniť.
História ľudstva je preplnená vojnami – za územia, moc, bohatstvo či ideológiu. Ak by sme nikdy nebojovali, mestá by neboli zničené, životy zbytočne ukončené a rodiny rozdelené. Staroveké civilizácie, ako Rím či Babylon, mohli pretrvať dodnes, lebo by ich nepoložili invázie alebo vzbury. Kultúra a veda by napredovali rýchlejšie, pretože by sme namiesto investovania do zbraní investovali do vzdelania a výskumu.
Predstavme si, že miesto vojen o ropu či prírodné zdroje by ľudia spoločne pracovali na obnoviteľnej energii a ochrane planéty. Svet by mohol byť ekologickejší, rieky čistejšie, lesy zachované, pretože by sme sa zamerali na spoluprácu namiesto ničenia. Napríklad by sa všetky národy spojili na projektoch, ako je ochrana dažďových pralesov či boj proti klimatickým zmenám.
Boj neexistuje len na bojiskách, ale aj v našich každodenných životoch. Koľko vzťahov sa rozpadne kvôli nezhodám, koľko priateľstiev skončí kvôli malicherným sporom? Ak by ľudia nemali bojovať, mohli by sa problémy riešiť pokojne – cez dialóg a porozumenie.
Predstavte si rodiny, kde sa deti neboja priznať chybu, pretože vedia, že ich rodičia ich vypočujú a podporia. Predstavte si susedov, ktorí spolupracujú namiesto toho, aby sa hádali o hlúposti, ako je príliš hlasná hudba či nesprávne zaparkované auto.
V dnešnom svete je súťaživosť často vnímaná ako forma boja. Čo by sa stalo, keby šport nebol o tom, kto je lepší, ale o radosti z pohybu a spoločne dosiahnutých cieľov? Napríklad v maratóne by nešlo o to, kto dobehne prvý, ale aby všetci účastníci pomáhali jeden druhému dokončiť preteky.
Aj v pracovnom prostredí by sa súťaženie o povýšenia zmenilo na spoločné budovanie úspešných tímov. Miesto toho, aby sme medzi sebou bojovali o uznanie, by sme oslavovali úspechy druhých a učili sa od nich.
Ľudia často „bojujú“ aj s prírodou – klčujeme lesy, lovíme viac, než potrebujeme, a znečisťujeme planétu. Ak by sme nemali túto bojovnú mentalitu, mohli by sme prírodu vnímať ako partnera. Namiesto snahy „dobývať“ Zem by sme sa snažili žiť v harmónii s ňou. Mohli by sme pestovať potraviny spôsobmi, ktoré podporujú biodiverzitu, či budovať mestá, ktoré rešpektujú prirodzený ekosystém.
Ak by ľudia nepoznali boj, možno by sme svoju energiu smerovali do tvorivosti. Namiesto investovania do výroby zbraní by sme stavali divadlá, galérie a parky. Miesto vojakov by sme mali umelcov, ktorí by tvorili diela, spájali ľudí a podnecovali ich k pozitívnym emóciám. Napríklad by sa mohli konať medzinárodné festivaly hudby a tanca, kde by národy oslavovali svoju kultúru namiesto jej obhajovania zbraňami.
Niektorí by mohli namietať, že boj je nevyhnutný na posun vpred. Veď ľudstvo vždy rástlo cez prekonávanie prekážok. Ale čo keby sme tieto výzvy nahradili inými? Miesto boja o moc by sme sa zamerali na výzvy, ako je kolonizácia vesmíru, odhalenie tajomstiev hlbokého oceánu alebo liečenie chorôb, ktoré nás trápia.
Svet bez bojov by nebol dokonalý. Ľudia by museli hľadať iné spôsoby, ako zvládnuť frustráciu, ambície či nesúhlas. Niekedy je totiž boj ľahší ako hľadanie kompromisov. No zároveň by sme získali slobodu od strachu, ničenia a strát. Mohli by sme byť spoločnosťou, ktorá sa nesústreďuje na rozdelenie, ale na to, čo nás spája.
Na konci dňa je otázka jednoduchá: ak by ľudia nemali bojovať, kým by sme mohli byť? Možno odpoveď nie je v tom, čo by sme stratili, ale v tom, čo všetko by sme mohli získať.
Celá evolúcia (alebo aspoň jej podstatná časť)... ...
pekný blog...ale žiaľ, mnohí ľudia sa nevedia... ...
.....nuž,boli by sme HOMO SAPIENS....takto sme... ...
Celá debata | RSS tejto debaty