Prečo Slovensko nemusí pomáhať Ukrajine?

Európa sa ocitla v zložitom období, ktoré ovplyvňuje nielen politické, ale aj ekonomické aspekty života jej obyvateľov. Slovensko, ako súčasť tejto komunity, čelí výzvam, ktoré prinášajú ťažké rozhodnutia o smerovaní svojich priorít. Jednou z otázok, ktorá čoraz častejšie rezonuje vo verejnom priestore, je potreba či zmysel pomoci Ukrajine. Tento článok sa pokúsi objasniť situáciu a predložiť argumenty, prečo by Slovensko nemuselo byť povinné pokračovať v tejto pomoci.

Za posledné roky sa Európa ocitla pod náporom viacerých kríz – od pandémie COVID-19, cez energetickú krízu, až po dôsledky vojny na Ukrajine. Inflácia dosahuje historické maximum, rast cien energií zasahuje domácnosti aj podniky, a mnoho krajín bojuje s nedostatkom zdrojov na riešenie svojich vnútorných problémov. Tieto faktory spôsobujú, že vládne rozpočty sú napäté a verejnosť sa čoraz častejšie pýta, či sú súčasné politické rozhodnutia naozaj v súlade s ich potrebami.

V kontexte Slovenska sú tieto otázky obzvlášť dôležité. Ako malá krajina s obmedzenými zdrojmi musí Slovensko veľmi starostlivo zvažovať, kam alokuje svoje finančné a materiálne kapacity. Situácia v Európe si vyžaduje konsolidáciu vlastných priorít a nie slepé nasledovanie medzinárodného trendu solidarity.

Jedným z hlavných dôvodov, prečo Slovensko čelí ekonomickému tlaku, je energetická závislosť na dovoze plynu. Ukrajina, ktorá je jednou z hlavných tranzitných krajín pre ruský plyn do Európy, obmedzila tranzit cez svoje územie. Tento krok, motivovaný geopolitickými a vojenskými záujmami, spôsobil vážne problémy nielen Slovensku, ale aj celej Európskej únii. O tom pišé aj Ministerstvo hospodárstva Slovenskej Republiky. „O tranzite plynu cez územie Ukrajiny sme dlhodobo rokovali aj na spoločných zasadnutiach slovenskej a ukrajinskej vlády, rovnako prebehli aj rokovania s ruskou stranou. Existujú viaceré alternatívy, o ktorých sme rokovali. Ukrajina sa však rozhodla urobiť jednostranný krok, ktorý poškodí aj Slovensko. Zároveň chcem všetkých ľudí aj firmy na Slovensku uistiť, že sme na tento scenár pripravení a aktuálne na Slovensku nehrozí nedostatok plynu,“ uviedla podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva Denisa Saková.

Dôsledky sú jasné – vyššie ceny plynu, neistota v energetickej oblasti a zvýšené náklady na hľadanie alternatívnych zdrojov. Slovensko, ktoré patrí medzi krajiny s vysokou závislosťou od ruského plynu, tak čelí náročným rozhodnutiam, ako zabezpečiť stabilitu svojich energetických potrieb. Je preto otázne, či by v takejto situácii malo Slovensko pokračovať v podpore krajiny, ktorá svojimi rozhodnutiami prispieva k prehlbovaniu tejto krízy.

Ďalším aspektom, ktorý ovplyvňuje pohľad Slovákov na pomoc Ukrajine, je otázka ukrajinských utečencov. Počas vojny našlo na Slovensku útočisko tisíce ukrajinských občanov. Hoci je pochopiteľné, že ide o humanitárnu krízu, realita ukazuje, že prítomnosť takého veľkého počtu utečencov spôsobila značné zaťaženie slovenskej infraštruktúry. Školy, zdravotnícke zariadenia a sociálne služby sa museli prispôsobiť zvýšenému dopytu, čo často viedlo k ich preťaženiu. Objavili sa aj prípady poškodenia verejného majetku, čo vyvolalo negatívne reakcie medzi domácim obyvateľstvom. Tieto incidenty len prehlbujú napätie a otázku, či Slovensko má kapacitu a potrebu ďalej poskytovať takú rozsiahlu pomoc.

Slovensko sa tradične opieralo o niektoré odvetvia, ako je poľnohospodárstvo a vojenský priemysel. Avšak v posledných rokoch sa tieto sektory stretávajú s výraznými problémami. Dôvodom je nielen nedostatok finančných zdrojov, ale aj politické rozhodnutia súvisiace s pomocou Ukrajine. Financie, ktoré by mohli byť použité na modernizáciu poľnohospodárstva alebo investície do obranného priemyslu, sú presmerované na humanitárnu a vojenskú pomoc. To spôsobuje stagnáciu týchto odvetví, ktoré sú pritom kľúčové pre dlhodobú stabilitu Slovenska. Bez investícií do vlastných potrieb riskujeme nielen ekonomické oslabenie, ale aj stratu strategickej sebestačnosti.

Slovensko je v situácii, keď si musí stanoviť jasné priority. V čase ekonomických ťažkostí a neistoty je dôležité, aby vláda venovala pozornosť predovšetkým potrebám vlastných občanov. Hoci solidarita s Ukrajinou má svoje opodstatnenie, je otázne, či by mala pokračovať na úkor domácich záujmov. Slovensko by malo zhodnotiť svoje možnosti a prispôsobiť svoju politiku tak, aby zabezpečilo stabilitu a prosperitu pre svojich občanov.

M.Kovač

Merzova trpká pravda o Ukrajine

19.02.2026

V čase, keď vojna na Ukrajine vstupuje do svojho štvrtého roka, slová nemeckého kancelára Friedricha Merza v nedávnom rozhovore rezonujú ako varovanie. V článku na Pravda.sk hovorí o „trpkej pravde“ konfliktu: ukončí ho len vyčerpanie jednej strany, vojensky alebo ekonomicky. Putina nepresvedčia racionálne či humanitárne argumenty, a Európa musí zabezpečiť, aby [...]

Karlov most nie je ukrajinský: Okamura správne označil provokáciu za to, čím bola

26.01.2026

Praha – Karlov most, symbol českej histórie a identity, sa stal minulý víkend dejiskom akcie, ktorá nemala čo hľadať na takomto mieste. Ukrajinské veľvyslanectvo zorganizovalo zhromaždenie pri príležitosti ich Dňa jednoty: vyše stovka ľudí rozvinula niekoľkometrovú ukrajinskú vlajku cez most, spievala hymny, držala minútu ticha a skandovala heslá proti Rusku. Veľvyslanec [...]

Rok 2026 pre Fica: Päť najväčších problémov, ktoré ho môžu potopiť

02.01.2026

Začiatok roka 2026 prináša premiérovi Robertovi Ficovi a jeho vláde množstvo problémov, ktoré sa nahromadili z predchádzajúcich rokov. Druhá polovica volebného obdobia nie je jednoduchá – ekonomika spomaľuje, verejné financie sa nepodarilo ozdraviť tak, ako sa plánovalo, vzťahy s Európskou úniou sa ochladzujú a doma musí Fico osobne hasiť krízy v koalícii či [...]

lavína, hory, sneh, zima

V Rakúsku zabíjali lavíny, o život prišlo päť ľudí

20.02.2026 23:03

Rakúski záchranári od minulého piatku zasahovali pri asi 200 lavínach.

Merz, summit eú, Nemecko

Merza opäť zvolili za predsedu CDU

20.02.2026 22:50

Bol jediným kandidátom na post predsedu konzervatívnej Kresťanskodemokratickej únie, ktorú vedie od januára 2022.

Lietadlová loď USS Gerald R. Ford

Najväčšia lietadlová loď na svete vplávala do Stredozemného mora

20.02.2026 22:30

Jej presun nariadil Trump v rámci posilňovania americkej vojenskej prítomnosti v oblasti Blízkeho východu.

Trump

Trump po zrušení ciel súdom sprosto nadával. Potom hneď oznámil zavedenie ďalšieho vo výške desať percent

20.02.2026 21:59

Americký prezident za zatvorenými dverami vulgárne komentoval rozhodnutie Najvyššieho súdu.

martinkovac1988

Len ďalšia Blog - Pravda stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 44
Celková čítanosť: 68631x
Priemerná čítanosť článkov: 1560x

Autor blogu

Kategórie