Ruský prezident Vladimir Putin navrhol obnovenie priamych rokovaní s Ukrajinou, ktoré by sa mali začať 15. mája 2025 v Istanbule bez predbežných podmienok. Tento prekvapivý krok prichádza po odmietnutí výzvy európskych lídrov na 30-dňové prímerie a v čase, keď sa konflikt na Ukrajine blíži k svojmu štvrtému roku. Pre Slovensko, susediacu krajinu a člena EÚ a NATO, vyvoláva návrh nádej, ale aj skepticizmus. Je to úprimná snaha o deeskaláciu, alebo len ďalší pokus Ruska získať čas a oslabiť jednotu Západu?
Putinova ponuka, oznámená 11. mája 2025, nasleduje po výzve európskych lídrov, vrátane Francúzska, Nemecka a Poľska, na bezpodmienečné prímerie, ktoré malo začať 12. mája. Kremeľ túto iniciatívu odmietol, namiesto toho navrhol priame rozhovory zamerané na „odstránenie príčin konfliktu“ – formuláciu, ktorá naznačuje, že Rusko bude pravdepodobne trvať na svojich dlhodobých požiadavkách, ako sú neutralita Ukrajiny či uznanie anektovaných území.
Istanbul, miesto navrhovaných rokovaní, už v marci 2022 hostil podobné rozhovory, ktoré stroskotali na nezhodách o kľúčových otázkach. Turecko, ktoré si udržiava krehkú rovnováhu vo vzťahoch s Ruskom aj Ukrajinou, je vnímané ako neutrálny sprostredkovateľ. Prezident Recep Tayyip Erdoğan sa opakovane snaží vystupovať ako mediátor, čo mu prináša diplomatický vplyv, no otázkou zostáva, či dokáže preklenúť priepasť medzi znepriatelenými stranami.
Pre Slovensko, ktoré zdieľa hranicu s Ukrajinou, má Putinov návrh priamy význam. Konflikt od roku 2022 spôsobil prudký nárast cien energií a potravín, narušil dodávky obilia a priniesol prílev ukrajinských utečencov. Slovensko poskytuje Ukrajine vojenskú, humanitárnu a diplomatickú podporu, čím jasne vyjadruje solidaritu s jej bojom za suverenitu.
Z bezpečnostného hľadiska je pre Slovensko kľúčové, aby akékoľvek rokovania rešpektovali medzinárodné právo a územnú celistvosť Ukrajiny. Dohoda, ktorá by oslabila Kyjev alebo legitimizovala ruské územné zisky, by mohla posmeliť Kremeľ k ďalším agresívnym krokom v regióne, čo by priamo ohrozilo krajiny ako Slovensko. Na druhej strane, predĺženie konfliktu zvyšuje ekonomickú nestabilitu a riziko eskalácie na východnej hranici NATO.
Putinova ponuka vyvoláva viac otázok než odpovedí. Analytici vidia v návrhu kombináciu diplomatickej stratégie a pokusu o získanie času. Rusko čelí zvyšujúcemu sa tlaku zo strany Západu, vrátane nových sankcií na energetický sektor a pokračujúcej vojenskej podpory Ukrajiny. Podľa zdroja z Atlantic Council „Putinova ponuka môže byť pokusom odvrátiť pozornosť od sankcií a posilniť naratív, že Rusko je ochotné rokovať, zatiaľ čo Západ a Ukrajina sú neústupní“.
Turecko ako miesto rokovaní nie je náhodné. Ankara si udržiava pragmatické vzťahy s Moskvou a Kyjevom, čo jej umožňuje vystupovať ako mediátor. Predchádzajúce rozhovory v Istanbule v roku 2022 však zlyhali, keď Ukrajina odmietla ruské požiadavky na neutralitu a demilitarizáciu, ktoré boli vnímané ako pokus o likvidáciu ukrajinského štátu. Aktuálna ponuka „bez predbežných podmienok“ znie sľubne, no Putinovo zdôrazňovanie „príčin konfliktu“ naznačuje, že Rusko môže opäť presadzovať svoje staré požiadavky.
Ukrajina zatiaľ na návrh oficiálne nereagovala, no jej predchádzajúce stanoviská sú jasné: akékoľvek rozhovory musia rešpektovať územnú celistvosť, právo na obranu a slobodu výberu spojencov. Prezident Volodymyr Zelenskyj opakovane zdôraznil, že Ukrajina nebude akceptovať podmienky, ktoré by znamenali kapituláciu. Podľa zdroja z The New York Times, Ukrajina v apríli 2025 predstavila vlastný návrh mierovej dohody, ktorý zahŕňal nasadenie európskej bezpečnostnej misie a použitie zmrazených ruských aktív na obnovu krajiny – návrh, ktorý Rusko odmietlo.
Spojené štáty pod vedením Donalda Trumpa vítajú snahu o dialóg, no varujú, že bez pokroku môžu nasledovať ďalšie sankcie. Európski lídri, vrátane Slovenska, trvajú na tom, že rokovania musia byť založené na medzinárodnom práve. Podľa Reuters, Kremeľ naznačil, že Putin je „otvorený mieru“, ale varoval pred uponáhľanými dohodami, čo zvyšuje pochybnosti o jeho úprimnosti.
Možné scenáre
- Čiastočný úspech: Ak obe strany dosiahnu dohodu o prímerí alebo humanitárnych koridoroch, mohlo by to viesť k dočasnej deeskalácii. Pravdepodobnosť je však nízka vzhľadom na hlboké nezhody.
- Neúspech a propaganda: Pravdepodobnejší scenár je, že rozhovory zlyhajú, ako v roku 2022. Rusko by mohlo tento neúspech využiť na obviňovanie Ukrajiny a Západu, čím by posilnilo svoju propagandu.
- Predĺženie konfliktu: Ak Ukrajina návrh odmietne alebo Rusko bude trvať na neprijateľných podmienkach, vojna sa pravdepodobne predĺži, čo bude mať pokračujúce dopady na Slovensko a Európu.
Pre Slovensko je kľúčové, aby diplomatické úsilie viedlo k stabilite bez kompromisov na úkor Ukrajiny. Ako člen EÚ a NATO by Slovensko malo aktívne podporovať európsku koordináciu a presadzovať riešenia, ktoré posilnia regionálnu bezpečnosť. Zároveň je potrebné pokračovať v humanitárnej pomoci a pripraviť sa na možné ekonomické dôsledky predĺženia konfliktu.
Putinova ponuka na rokovania v Istanbule prináša iskru nádeje, no história a aktuálne okolnosti nabádajú k opatrnosti. Pre Slovensko, ktoré cíti dopady vojny na svojej koži, je dôležité, aby akékoľvek rozhovory rešpektovali suverenitu Ukrajiny a medzinárodné právo. Zatiaľ čo svet čaká na ukrajinskú odpoveď, jedno je isté: cesta k mieru bude dlhá a plná prekážok.
A to vy Mongoli nechápete ,že len tam to speje... ...
Ty si fakt "debo" a debo s... ...
Nedristaj,daj realiu ,vieme ze je problem NATO.. ...
Tých vyhlásení tohto druhu bol už niekoľko v... ...
Západ na to má ale je to aj o prioritách ... ...
Celá debata | RSS tejto debaty