Spoločnosť a názory

Na jar 2023 sa Slovenská republika, pod vedením vtedajšieho ministra obrany Jaroslava Naďa, rozhodla odovzdať Ukrajine kľúčové časti svojho vojenského arzenálu – vrátane celej flotily stíhačiek MiG-29 a časti systému protivzdušnej obrany Kub. Tento krok bol na medzinárodnej scéne oslavovaný ako výrazná forma solidarity so štátom čeliacim ruskej agresii. Doma však vyvolal hlboké rozpory a vlnu kritiky, ktorá vyústila až do vyšetrovania Európskej prokuratúry a slovenskej polície. S otázkami o právnej legitimite, bezpečnostných dôsledkoch a finančnej transparentnosti čelí Jaroslav Naď narastajúcemu tlaku, ktorý ho v očiach mnohých verejnosti stavia do pozície jedného z najkontroverznejších, ak nie najhoršieho ministra obrany v histórii Slovenska.

Od MiG-ov k F-16: Odvážne rozhodnutie alebo bezpečnostný hazard?

Jaroslav Naď nastúpil do funkcie ministra obrany v marci 2020 ako nominant hnutia OĽaNO. Jeho pôsobenie bolo poznačené turbulentným obdobím pandémie, vojny na Ukrajine a meniacich sa vládnych koalícií. V auguste 2022 bolo rozhodnuté o odstavení všetkých 11 stíhačiek MiG-29, ktoré pre technické nedostatky prestali lietať. Slovenský vzdušný priestor začali chrániť spojenci z NATO – Poľsko a Česko.

V marci 2023 oznámil Naď rozhodnutie darovať Ukrajine 13 stíhačiek MiG-29 a časť systému Kub. Odôvodnil ho morálnou povinnosťou pomôcť napadnutému susedovi a zabezpečiť, že stará technika bude využitá v prospech obrany demokracie. Slovensko zároveň očakávalo kompenzácie z Európskeho mierového nástroja (82 mil. eur) a ďalšiu vojenskú pomoc od USA (vrtuľníky, munícia, výcvik v hodnote cca 700 mil. eur). Kritici však poukazovali na to, že krajina sa tým de facto vzdala posledných schopností chrániť svoj vzdušný priestor vlastnými silami a vystavila sa závislosti od spojencov.

Bez mandátu a v rozpore so zákonom?

Najzásadnejšou námietkou voči Naďovmu rozhodnutiu bola jeho právna legitimita. Transfer sa uskutočnil počas vlády poverenej úradníckej vlády pod vedením premiéra Ľudovíta Ódora, teda v čase, keď kabinet nemal plný parlamentný mandát. Vtedajší štátny tajomník Ministerstva obrany SR Igor Melicher v apríli 2024 tvrdil, že darovanie techniky prebehlo „bez právneho základu, bez rozpočtového krytia a v rozpore s ústavou“. Podľa neho išlo o vedomé oslabenie obranyschopnosti štátu a prekročenie právomocí ministra.

Naď však trval na svojom. Vo viacerých verejných vyhláseniach označil rozhodnutie za úplne legálne a podložené vládnym uznesením. Tvrdil, že rozhodnutie prekonzultoval s právnikmi a odborníkmi, a že išlo o strategický ťah v prospech Slovenska aj Ukrajiny. V rozhovore pre ukrajinskú agentúru Ukrinform v novembri 2024 uviedol: „Som hrdý, že Slovensko bolo prvou krajinou, ktorá Ukrajine dodala stíhačky. Mnohí nás nasledovali.“

Vyšetrovanie a zadržania: Milióny v hre

V júni 2024 začala slovenská polícia spolu s Európskou prokuratúrou vyšetrovať niekoľko rozhodnutí z čias Naďovho pôsobenia. Vyšetrovanie sa týka najmä možného podvodu vo výške 7,4 milióna eur pri výdavkoch súvisiacich s dodávkami munície a techniky na Ukrajinu. Podľa vyšetrovateľov malo dôjsť k neefektívnemu použitiu európskych fondov a k porušeniu zákona o rozpočtových pravidlách.

Dňa 18. júna 2025 polícia zadržala osem osôb, vrátane vysokopostavených úradníkov ministerstva obrany. Pokúsila sa predvolať aj samotného Jaroslava Naďa, ktorý sa v tom čase nachádzal v Kanade. Naď reagoval na sociálnej sieti X (predtým Twitter), kde označil celý proces za politicky motivovanú vendetu zo strany súčasnej vlády Roberta Fica. „Nič som neurobil nezákonne. Pomáhal som brániť Ukrajinu a tým aj Slovensko,“ vyhlásil.

Medzinárodná podpora vs. domáca strata

Zástancovia Naďa – vrátane niektorých analytikov a bývalých vládnych predstaviteľov – zdôrazňujú, že jeho kroky priniesli Slovensku strategickú hodnotu: politické uznanie, obrannú spoluprácu, prístup k modernej západnej výzbroji a prísľuby finančnej náhrady. Slovensko si vďaka tomu posilnilo pozíciu v NATO a EÚ ako spoľahlivý partner.

Na druhej strane, bezpečnostné riziká a dočasná obranná medzera sú nepopierateľné. Systémy Patriot, ktoré Slovensko získalo dočasne od spojencov, boli už medzičasom stiahnuté. Nové stíhačky F-16 začali prichádzať až v roku 2024 a budú plne operačné najskôr v roku 2026. Kritici tvrdia, že krajina bola medzičasom prakticky bez schopnosti ochrániť svoj vzdušný priestor vlastnými silami.

Politický rozmer: Ficova obratná odveta?

Po nástupe vlády Roberta Fica v októbri 2023 došlo k zásadnému obratu v slovenskej obrannej politike. Fico zastavil všetku vojenskú pomoc Ukrajine a označil predošlé kroky za „zradu národných záujmov“. Prípad Naď sa tak stal aj súčasťou širšieho politického boja medzi prozápadnou a proruskou časťou slovenskej politickej scény. Vyšetrovanie je preto vnímané niektorými ako legitímne objasnenie možných pochybení, inými zas ako cielená diskreditácia bývalého ministra.

Minister medzi dvoma svetmi

Jaroslav Naď počas svojho pôsobenia zásadne ovplyvnil slovenskú obrannú politiku. Jeho rozhodnutia boli odvážne, no zároveň riskantné. Pre jedných je hrdinom, ktorý ukázal medzinárodnú solidaritu a pomohol brániť demokratické hodnoty. Pre druhých je nezodpovedným politikom, ktorý bez mandátu oslabil obranyschopnosť krajiny a prekročil svoje právomoci.

Kým nebude vyšetrovanie ukončené a súdy nerozhodnú, či Naď konal v súlade so zákonom, ostáva jeho pôsobenie predmetom hlbokej polarizácie. Jedno je však isté – na Slovensku po ňom zostalo nielen prázdne vojenské letisko, ale aj rozdelená spoločnosť a otázniky nad tým, čo je v krízových časoch skutočne správne rozhodnutie.