Spoločnosť a názory

Tajné správy za 35 miliárd eur. Zbytočné vakcíny v koši. A prezidentka Európskej komisie, ktorá sa tvári, že sa nič nestalo. Ursula von der Leyenová čelí 10. júla 2025 hlasovaniu o nedôvere v Európskom parlamente, poháňanému škandálom „Pfizer-Gate“ a obvineniami z arogancie moci. Pre Slovensko a Česko to nie je len bruselské divadlo – je to boj za hlas malých národov v Únii, ktorá ich často ignoruje. Slovenská europoslankyňa Miriam Lexmannová v rozhovore pre Aktuality.sk jún 2025) tvrdo kritizovala: „Rozhoduje sa v úzkom kruhu. Menšie štáty ako Slovensko sú len informované.“ Od nákladov Zelenej dohody po podozrenia z manipulácie volieb – Stredná Európa má dosť. Hoci návrh pravdepodobne neprejde, jeho odkaz je jasný: Slovensko a Česko žiadajú EÚ, ktorá počúva. Dokážu presadiť zmenu, alebo Brusel opäť umlčí ich hlas?

Pfizer-Gate a ďalšie prešľapy

Ursula von der Leyenová nastúpila v roku 2019 s veľkými plánmi. Naviedla EÚ cez pandémiu COVID-19, zabezpečila vakcíny a podporila Ukrajinu proti Rusku. Zelená dohoda sľubovala klimatickú revolúciu. No dnes stojí v centre škandálu, ktorý otriasa dôverou v jej vedenie. „Pfizer-Gate“ je jadrom problému: v roku 2021 vyjednala dohodu o vakcínach za 35 miliárd eur s Pfizerom, no jej SMS správy s generálnym riaditeľom Albertom Bourlom zostali utajené. Súdny dvor EÚ v apríli 2025 rozhodol, že to porušilo pravidlá transparentnosti. Horšie je, že 4 miliardy eur zaplatených daňovníkmi skončili na nepoužitých vakcínach, ktoré sa vyhodili.

To nie je všetko. Von der Leyenovú obviňujú z obchádzania parlamentu pri pláne obrany za 800 miliárd eur a zo zneužitia Zákona o digitálnych službách na ovplyvňovanie volieb. Na Slovensku a v Česku Zelená dohoda vyvoláva hnev – jej náklady tlačia na farmárov a priemysel, ako kritizujú lídri ako Robert Fico a Andrej Babiš. Miriam Lexmannová v Aktuality.sk dodala: „Byť za EÚ neznamená slepo súhlasiť s každým rozhodnutím z Bruselu.“ Napriek úspechom von der Leyenovej – ako podpora Ukrajiny – jej tajnostkárstvo a centralizácia zrážajú dôveru na minimum.

Návrh na nedôveru: Symbol vzbury Strednej Európy

Dnes, 7. júla 2025, sa v Štrasburgu začína rozprava o návrhu na vyslovenie nedôvery voči Ursule von der Leyenovej, s hlasovaním naplánovaným na 10. júla. Návrh inicioval rumunský europoslanec Gheorghe Piperea (AUR, skupina ECR) s 79 podpismi od krajne pravicových frakcií, ako sú Patrioti za Európu a Európa suverénnych národov. Obviňuje von der Leyenovú z porušenia transparentnosti v Pfizer-Gate, obchádzania parlamentu pri obranných výdavkoch a manipulácie volieb cez Zákon o digitálnych službách. Na úspech potrebuje dvojtretinovú väčšinu hlasov a 361 z 720 europoslancov – cieľ, ktorý je takmer nedosiahnuteľný, keďže EPP, S&D, Renew Europe a Zelení/EFA stoja za prezidentkou.

Pre Slovensko a Česko je návrh viac než politikárčenie. Slovenskí europoslanci z Republiky a českí z SPD a ANO ho podporujú, odrážajúc frustráciu z nákladov Zelenej dohody a sankcií za právny štát, ktoré považujú za útok na Strednú Európu. Miriam Lexmannová, hoci členka EPP, kritizuje centralizovaný štýl von der Leyenovej: „Malé štáty nie sú prizvané ku kľúčovým rozhodnutiam,“ uviedla v Aktuality.sk. Nepodporuje však krajne pravicový návrh, preferujúc reformu v rámci EÚ. Príspevky na X ukazujú hnev Slovákov a Čechov: „Brusel rozhoduje, my platíme.“ Piperea označuje návrh za „Pandorinu skrinku“, ktorá môže otvoriť dvere pre budúce požiadavky na zodpovednosť.

Politické dynamiky: Hlasy Slovenska a Česka

Návrh na nedôveru je výrazom polarizovanej EÚ, kde Stredná Európa zohráva kľúčovú úlohu. Krajne pravicové frakcie ako ECR a Patrioti za Európu, spolu s českou SPD a slovenskou Republikou, poháňajú kritiku, obviňujúc von der Leyenovú z politík, ktoré ničia miestne ekonomiky. Zelená dohoda zvyšuje ceny energií, migračné pravidlá vyvolávajú odpor a sankcie za právny štát sa javia ako útok na suverenitu. Príspevky na X odrážajú hnev: „Prečo platíme za bruselské chyby?“ píše používateľ zo Slovenska.

Na druhej strane, hlavné frakcie – EPP, S&D, Renew Europe – bránia von der Leyenovú. Manfred Weber z EPP označuje návrh za „politickú hru“. Miriam Lexmannová, členka EPP, ponúka vyvážený pohľad: V Aktuality.sk kritizovala von der Leyenovú za ignorovanie menších štátov, no zdôraznila: „Nie sme proti EÚ, sme proti rozhodovaniu bez nás.“ Jej postoj odzrkadľuje túžbu Slovákov po reforme, nie rozvrate. Lídri ako Fico a Babiš využívajú kritiku na posilnenie euroskeptických nálad, čím zvyšujú tlak na Brusel. Návrh, hoci pravdepodobne neuspeje, odhaľuje rozkol: centralizovaná moc verzus regionálne záujmy.

Budíček pre Brusel

Hlasovanie o nedôvere má vážne dôsledky. Ak by návrh prešiel – čo je nepravdepodobné – odstúpenie celej komisie by narušilo pomoc Ukrajine, čerpanie fondov EÚ a Zelenú dohodu, na ktoré Slovensko a Česko spoliehajú. Ekonomická neistota by mohla tvrdo zasiahnuť. Ak návrh neprejde, mandát von der Leyenovej sa posilní, no euroskeptické strany ako SPD a Republika získajú palivo pre svoje kampane.

Pre Strednú Európu je návrh príležitosťou. Lexmannovej výzva na transparentnosť môže podnietiť reformy, ktoré dajú menším štátom väčší hlas. Slovensko a Česko, frustrované nákladmi Zelenej dohody a sankciami za právny štát, môžu tlačiť na spravodlivejšiu EÚ. Širšia Únia čelí výzve: Kritika von der Leyenovej odhaľuje demokratický deficit. Príspevky na X ukazujú, že Slováci a Česi sa cítia ignorovaní: „Brusel rozhoduje, my platíme,“ píše jeden používateľ. Návrh, aj keby neuspel, je budíčkom pre reformu.

Pfizer-Gate nie je len škandál – je symbolom krízy transparentnosti. Rozsudok Súdneho dvora EÚ z roku 2025 proti utajeniu komunikácie von der Leyenovej s Pfizerom zasiahlo Slovensko a Česko, kde je dôvera v inštitúcie krehká. Miriam Lexmannová v Aktuality.sk trefne poznamenala: „Rozhoduje sa v úzkom kruhu.“ Jej slová odrážajú hnev Strednej Európy, kde občania – ako ukazujú príspevky na X – cítia, že Brusel uprednostňuje veľké štáty.

Demokratický deficit poháňa tento konflikt. Hoci von der Leyenová dosiahla úspechy – podpora Ukrajiny, zotavenie po pandémii – jej centralizovaný prístup odcudzuje menšie štáty. Lexmannovej výzva na konzultácie ponúka riešenie, no čas sa kráti. Návrh na nedôveru, hoci má malú šancu, môže prinútiť EÚ prehodnotiť svoje procesy. Ak sa nič nezmení, Slovensko a Česko riskujú, že zostanú len „tichými platičmi“.

Pfizer-Gate, Zelená dohoda, tajné rozhodnutia – kritika Ursuly von der Leyenovej je výkrikom Strednej Európy za spravodlivosť. Slovensko a Česko, vedené hlasmi ako Miriam Lexmannová, žiadajú EÚ, ktorá počúva, nie len velí. „Nie sme proti Európe, sme proti rozhodovaniu bez nás,“ zhrnula Lexmannová v Aktuality.sk. Návrh na nedôveru pravdepodobne neprejde, no jeho odkaz je silný: bez transparentnosti nie je dôvera. Slovenskí a českí občania majú teraz šancu tlačiť na reformu. Uchopia ju, alebo dovolia Bruselu pokračovať ako doteraz? Odpoveď je v ich rukách.

M.Kovač