Spoločnosť a názory

Minulý večer som si prechádzal správy a narazil som na článok z Aktuality.sk, ktorý ma prinútil zastaviť sa. Ropovod Družba, ktorý zásobuje Slovensko ropou, bol opäť v prevádzke po tom, čo ho na chvíľu vyradil ukrajinský útok na transformátorovú stanicu v Rusku. Keď som to čítal, nemohol som si pomôcť a pomyslel som si: Zase raz. Nie je to prvýkrát, čo tento ropovod – a s ním celá naša energetická bezpečnosť – visí na vlásku. Minulý týždeň som sa rozprával s kamarátom Petrom, ktorý vždy má teóriu o tom, ako svet funguje. „Európa je ako rukojemník ruského plynu a ropy,“ povedal mi pri pive. A hoci som ho vtedy trochu odbil, tento výpadok Družby ma donútil zamyslieť sa – čo ak má pravdu? Naša závislosť od Ruska, nielen na ropu, ale aj na plyn, je ako tikajúca bomba. A najnovšie udalosti sú len ďalším dôkazom, že musíme hovoriť o tom, ako sa z tejto pasce vymaniť.

Ropovod, plyn a geopolitická šachovnica

Ropovod Družba je len časť príbehu. Áno, je to kľúčová infraštruktúra, ktorá privádza ropu z Ruska cez Bielorusko do krajín ako Slovensko, Maďarsko či Česká republika. Ale keď hovoríme o energetickej závislosti Európy, nemôžeme ignorovať plyn. Rusko je najväčším dodávateľom zemného plynu do EÚ, a hoci sa snažíme diverzifikovať zdroje, stále je to obrovský podiel. Minulý mesiac som videl v televízii reportáž o tom, ako Nord Stream a iné plynovody držia Európu v šachu. Keď som čítal o výpadku Družby – druhom za týždeň, ako uviedol článok – uvedomil som si, že tieto incidenty nie sú len o rope. Sú o väčšom probléme: naša energetická bezpečnosť je príliš krehká, keď je tak veľmi spojená s Ruskom.Útok na transformátorovú stanicu v Tambovskej oblasti, ktorý zastavil Družbu, bol pripomienkou, ako rýchlo sa môžu veci pokaziť. Transpetrol oznámil, že tok ropy sa obnovil 19. augusta 2025 a je späť na normálnej úrovni. Ministerka hospodárstva Denisa Saková uistila, že dopady budú minimálne, ale ja mám pocit, že to je len dočasná náplasť. Ak sa môže ropovod zastaviť kvôli jednému útoku, čo by sa stalo, keby došlo k väčšiemu narušeniu – povedzme, k prerušeniu dodávok plynu? Európa sa už roky snaží znížiť svoju závislosť od Ruska, ale stále sme ďaleko od cieľa. A to ma núti pýtať sa: ako dlho ešte budeme hrať túto riskantnú hru?

Ako to cítime v každodennom živote

Táto závislosť nie je len abstraktný problém pre politikov v Bruseli. Dotýka sa nás všetkých. Minulý týždeň som zastavil na čerpacej stanici a cena benzínu ma takmer zrazila na kolená. Pokladníkovi som sa posťažoval, ale ten len pokrčil plecami: „Čo už, taký je život.“ Možno, ale výpadky ako ten na Družbe ceny určite nezlepšujú. A nejde len o benzín. Keď sa narušia dodávky ropy alebo plynu, ceny stúpajú – a to sa premieta do všetkého, od potravín po účty za kúrenie. Moja kamarátka Zuzana, ktorá má malú kaviareň, mi minule rozprávala, ako jej stúpajú náklady na energie. „Ak sa plyn zdraží ešte viac, neviem, ako to utiahneme,“ priznala. A to je len jeden príbeh – koľko ľudí a firiem je v rovnakej situácii?Keď som sa nad tým zamyslel, uvedomil som si, ako hlboko je naša každodenná realita prepojená s týmito energetickými tokmi. Pred pár dňami som si všimol, že moja mama začala šetriť na kúrení – a to ešte ani nie je zima. „Vieš, ak plyn zdražie, budeme musieť byť opatrní,“ povedala. A má pravdu. Ak sa môžeme spoliehať na Rusko pre tak veľkú časť našej energie, stačí jeden konflikt, jedno rozhodnutie v Kremli, a my to pocítime v peňaženkách – alebo v studených domoch.

Väčší obraz: prečo je závislosť problém

Minulý rok som sledoval dokument o energetickej politike EÚ a jeden expert tam povedal niečo, čo mi utkvelo v pamäti: „Závislosť od ruského plynu je ako sedenie na sudoch s pušným prachom.“ Dramatické, viem, ale nie je to ďaleko od pravdy. Ropa a plyn z Ruska nie sú len komodity – sú nástrojom geopolitiky. Keď sa pozrieme na Družbu, vidíme, ako ľahko môže byť narušená. Dva útoky za týždeň, ako uviedol článok, nie sú len technické poruchy; sú pripomienkou, že naša energia je spojená s konfliktom na Ukrajine a s napätými vzťahmi s Ruskom. A ak sa to môže stať s ropou, čo plyn? Plynovody ako Nord Stream alebo Yamal sú ešte väčšími hráčmi, a ak by sa s nimi niečo stalo, dopady by boli oveľa tvrdšie.Rozprával som sa o tom s bratrancom Lukášom, ktorý je veľkým fanúšikom obnoviteľných zdrojov. „Keby sme mali viac solárnych a veterných elektrární, nemuseli by sme sa báť, čo urobí Rusko,“ povedal mi. Kedysi som si myslel, že je to trochu idealistické, ale čím viac čítam o výpadkoch ako tento, tým viac mu dávam za pravdu. Európa sa síce snaží o prechod na zelenú energiu – videl som v správach, že Slovensko investuje do veterných parkov a solárnych panelov – ale je to pomalé. Zatiaľ sme stále pripútaní k ruskému plynu a rope, a to nás robí zraniteľnými.

Čo môžeme urobiť?

Úprimne, nie som si istý, ako to vyriešiť, a to ma trochu znervózňuje. Časť mňa chce len mávnuť rukou a povedať: „To je nad moje sily.“ Ale keď vidím, ako rýchlo môže výpadok ako Družba zamiešať kartami, myslím si, že musíme niečo robiť. Možno je to o podpore politík, ktoré urýchlia prechod na obnoviteľné zdroje. Možno je to o tom, byť uvedomelejší v tom, ako používame energiu – začal som napríklad vypínať spotrebiče, keď ich nepoužívam, aj keď je to len kvapka v mori. Alebo je to o tom, žiadať od vlád a EÚ, aby boli odvážnejšie v hľadaní alternatív – LNG z iných krajín, viac jadrovej energie, čokoľvek, čo nás oslobodí od tejto závislosti.Som zvedavý, ako to vidíte vy. Cítite túto závislosť od ruského plynu a ropy vo svojom živote – či už cez ceny, účty, alebo len cez neistotu? Myslíte si, že Európa dokáže zlomiť túto väzbu, alebo sme príliš hlboko v tom? A čo by ste robili vy – tlačili by ste na obnoviteľné zdroje, hľadali iné dodávateľské krajiny, alebo niečo iné? Napíšte svoje myšlienky do komentárov. Rád by som vedel, ako to vnímate, lebo ja sám stále skúšam nájsť odpovede.

M.Kovač