V modernom svete sú médiá kľúčovým nástrojom na formovanie verejnej mienky. Každý deň sú ľudia konfrontovaní s obrovským množstvom informácií, ktoré sa k nim dostávajú prostredníctvom televízie, internetu, rozhlasu či tlače. Avšak za mnohými z týchto informácií sa často skrývajú sofistikované techniky propagandy a manipulácie, ktoré majú za cieľ ovplyvniť myslenie a správanie ľudí v prospech konkrétnych politických, ekonomických alebo ideologických záujmov.
Propaganda nie je novým fenoménom. Už v staroveku si vládcovia uvedomovali, že kontrola informácií je kľúčová pre udržanie moci. V 20. storočí sa tento fenomén stal ešte výraznejším s nástupom masových médií. Joseph Goebbels, minister propagandy nacistického Nemecka, raz povedal: „Opakujte lož dostatočne často a stane sa pravdou.“ Tento výrok presne vystihuje základnú podstatu propagandy – opakovať určité posolstvo tak dlho a s takou intenzitou, až sa stane prijateľnou realitou pre širokú verejnosť.
V 21. storočí sú techniky propagandy a manipulácie médií oveľa sofistikovanejšie. Kým v minulosti boli vládne režimy tými hlavnými šíriteľmi propagandy, dnes majú vplyv na verejnú mienku aj nadnárodné korporácie, mimovládne organizácie a dokonca jednotlivci. Médiá sú čoraz viac pod kontrolou záujmových skupín, ktoré vedia, ako efektívne manipulovať informácie. Medzi základné techniky, ktoré novinári a žurnalisti používajú na ovplyvnenie verejnej mienky, patria výber správ, framing, fake news a dezinformácie a technika „klamstva čísiel
Nie všetky udalosti a informácie sú prezentované verejnosti. Média si vyberajú, ktoré informácie zdôraznia a ktoré ignorujú. Tento výber vytvára ilúziu o tom, čo je v spoločnosti dôležité. Napríklad v roku 2014, keď Rusko anektovalo Krym, západné médiá sa intenzívne venovali tejto udalosti, zatiaľ čo ignorovali iné konflikty vo svete, napríklad v Afrike.
Aj keď médiá pokrývajú určitú udalosť, môžu ju prezentovať spôsobom, ktorý ovplyvní, ako ju ľudia vnímajú. V USA sa pojem „terorista“ často používa na opis militantných skupín v krajinách ako Afganistan alebo Irak, zatiaľ čo ozbrojené skupiny v iných regiónoch, napríklad na Ukrajine, sú označované ako „bojovníci za slobodu“.
Falošné správy a dezinformácie sú zbraňou, ktorú dnes využívajú nielen vlády, ale aj rôzne záujmové skupiny na podkopanie dôvery verejnosti v oficiálne médiá. Rusko bolo v posledných rokoch často obviňované z používania tejto techniky, napríklad počas amerických prezidentských volieb v roku 2016, keď sa šírili falošné správy o kandidátoch cez sociálne siete.
Štatistiky a prieskumy môžu byť silným nástrojom na manipuláciu verejnej mienky. V Nemecku v období migračnej krízy v roku 2015 médiá často manipulovali so štatistikami o počte migrantov, pričom niektoré údaje boli zámienkou pre rozvíjanie strachu z „invázie cudzincov“.
Rusko sa už dávno naučilo, ako efektívne využívať propagandu na šírenie svojho vplyvu. Ruská štátna televízia, RT (Russia Today), je jedným z najznámejších príkladov. RT vysiela v anglickom, španielskom, francúzskom a ďalších jazykoch a má za cieľ formovať globálnu verejnú mienku v prospech Ruska. Šíri naratívy, ktoré vykresľujú Západ ako skazený, nestabilný a pokrytecký, pričom zdôrazňuje, že Rusko je jediným „morálnym majákom“ v dnešnom svete. Počas konfliktu na Ukrajine RT a ďalšie ruské médiá šírili množstvo falošných správ, ako napríklad o tom, že ukrajinskí vojaci vykonávali genocídu na ruskej menšine. Tento naratív sa rýchlo ujal v ruských provládnych kruhoch, čo ospravedlňovalo anexiu Krymu a podporu separatistov v Donbase.
USA majú taktiež bohaté skúsenosti s manipuláciou verejnej mienky cez médiá. Najviditeľnejším príkladom je vojna v Iraku, kde sa pred inváziou v roku 2003 v médiách opakovane objavovali správy o tom, že Irak vlastní zbrane hromadného ničenia. Aj keď sa tieto tvrdenia neskôr ukázali ako nepravdivé, vďaka intenzívnemu mediálnemu pokrytiu sa stali prijateľnou pravdou pre väčšinu Američanov. Ďalšou známou technikou používanou USA je tzv. „embedded journalism“, kde novinári sú priamo nasadení v bojových zónach spolu s americkými jednotkami. Títo novinári následne podávajú správy o vojne z americkej perspektívy, čím sa znižuje kritický pohľad na samotnú vojnu a vojenské akcie.
Nemecko bolo počas migračnej krízy v roku 2015 pod veľkým tlakom. Milióny utečencov prichádzajúcich z Blízkeho východu a Afriky spôsobili nielen logistické, ale aj politické problémy. Nemecké médiá často zdôrazňovali pozitívne aspekty imigrácie, ako je humanitárna pomoc alebo prínosy pre ekonomiku, zatiaľ čo kritické hlasy, ktoré varovali pred kultúrnymi a bezpečnostnými problémami, boli marginalizované. Tento „framing“ prispel k tomu, že verejná debata o migrácii bola polarizovaná a mnohí občania stratili dôveru v tradičné médiá.
V Číne a Severnej Kórei je manipulácia verejnej mienky ešte priamočiarejšia. Vláda kontroluje všetky hlavné médiá a cenzuruje akékoľvek informácie, ktoré sú v rozpore s oficiálnym naratívom. Čínska vláda využíva masívnu internetovú cenzúru (tzv. „Great Firewall“), ktorá blokuje prístup k zahraničným webovým stránkam a sociálnym sieťam. Čínske médiá sú zamerané na propagovanie ekonomických úspechov vlády a vytváranie obrazu Číny ako globálnej veľmoci. V Severnej Kórei je propaganda ešte extrémnejšia. Všetky médiá sú priamo kontrolované režimom a šíria obraz Kimovcov ako „božských vodcov“, pričom všetky informácie, ktoré by mohli spochybniť ich moc, sú cenzurované alebo priamo zakázané.
Propaganda a manipulácia médií sú realitou dnešného sveta. Nezáleží na tom, či ide o Rusko, USA, Nemecko alebo Čínu – každá krajina má svoje vlastné spôsoby, ako ovplyvňovať verejnú mienku a posilňovať svoje politické alebo ideologické ciele. Dôležité je si uvedomiť, že média, ktoré sú považované za nezávislé, často nie sú také slobodné, ako sa zdajú. Úlohou občanov je byť kritickými a vyhľadávať rôzne zdroje informácií, aby sa mohli brániť pred manipuláciou a formovať svoj vlastný názor. V dnešnej dobe informačného preťaženia je to práve kritické myslenie, ktoré môže byť najlepšou obranou proti propagande.
M. Kovač
Informacie triedit a zbytocne "... ...
Vyborny blog! Kazdy vyznamnejsi stat ma... ...
Davam velke +++++. Presne moj nazor. Az mi je... ...
Celá debata | RSS tejto debaty